Text:
V našej obci
V našej obci všetci pijú,
iba Ďuro nie,každému z nás vŕta v hlave,
čo mu asi je.Veď je taký ako my,
zdravý, mocný, lakomý,
prečo sa len od nás
takto dištancuje?
Musíme sa Ďura spýtať,
prečo nechce piť,
mohol by nám jedného dňa
pekne zavariť.
Ani s nami nepije,
ani ženu nebije,
prečo sa len od nás
takto dištancuje?
Jedného dňa prezradil nám,
že mu nechutí,
že vraj on na pijatiku
nie je zvyknutý.
Len sa Ďurko nesmieš báť,
odpor treba prekonať,
nesmieš sa ty od nás
takto dištancovať.
Lenže Ďuro, ten si od nás
nedal poradiť,
darmo sme ho ponúkali,
nechcel si vypiť.
Tak sme mu na oplátku
pichli vidly do zadku.
Odvtedy je v našej obci
všetko v poriadku.
Bolo nás jedenásť
Bolo nás jedenásť, už nás je len desať, všetci ľudia vravia, že nás budú vešať,
lenže ten desiaty, tíško sa vytratil, nech si vraj obesia iba nás deviatich.
No a ten deviaty, bol tiež neúprosný, a tak sme tu teraz, zostali len ôsmy,
sľúbil nám ten ôsmy, že nás nepodvedie, ale ako vidno, ostalo nás sedem.
A v tom aj ten siedmy, vydal sa na cesty, zostali sme teda, teraz iba šiesti,
nuž a ten náš šiesty, pustil tiež do gatí, a tak sme tu teraz, kamaráti piati.
Tuším má ten piaty, dáký čudný výraz, nenazdli sme sa, a už sme len štyria,
a vraj aj ten štvrtý, netúži do raja, nenápadne zdúchol, a sme iba traja.
Zrazu vraví tretí: „A čože nás už spája?“, tak sme tu zostali, len kamarát a ja, len kamarát a ja,
už nás idú vešať, darmo kričím rata, a tak som v tom nechal, toho kamaráta.
Bolo nás jedenásť, už nás je len desať, pôjdeme sa pozrieť, keď ho budú vešať
Keď som išiel
(Juh)
Keď som išiel do lesa na drevo,
drevo sa mi do prsta zadrelo.
Triesočka mi pod nechtom bude hniť,
musim si ja pol prsta odfakliť.
Ale keď si odfaklím pol prsta,
sotva mi to mládenci odpustia.
Keď si v krčme dám iba poldeci,
skúmať budú, že čo je vo veci.
Odfaklím si ja radšej celý prst,
aj tak by bol maličký ako chrúst.
Podľa toho malého prstíka,
by mi ani nehrala muzika.
Lenže teraz v kotrbe vŕta mi,
čo si počnem zo štyrmi prstami.
Bude, že to oštara hej veru,
v štyroch prstoch udrzať sekeru.
Odfaklím si ja všetkých päť prstov,
aj tak boli priveľmi nahusto.
Ruka bude bez prstov nič to veď,
na druhej ich ostane este päť.
A ked kosiť pôjde sa na lúky,
ja nepôjdem veď budem bez ruky.
Len si proste, ale ja ako pán,
jednou rukou vínečko popíjam.
Keď som išiel do lesa na drevo,
drevo sa mi do prsta zadrelo.
Kto by sa bol odvážil vtedy povedať,
že to taký šťastný koniec bude mať.
(juh, Sever) |